V skratke

  • Slovensko a Nemecko sú jediné zo 14 krajín, kde ochotu brániť krajinu nedeklaruje väčšina ľudí.
  • Za povinnú vojenskú službu je 60 % Slovákov, no len asi pätina verí, že je štát pripravený na vojnu.
  • USA považuje za kľúčového partnera len 23 % Slovákov, najmenej zo všetkých krajín v prieskume.

Obrana a vojenčina

Podľa prieskumu GLOBSEC Trends 2026, o ktorom informovala TASR, by pri útoku bránilo krajinu 47 % Slovákov. Rovnako je na tom Nemecko. Vo všetkých ostatných krajinách prieskumu je takých ľudí väčšina.

Povinnú vojenskú službu pritom podporuje viac ľudí, ako by bolo ochotných brániť krajinu. Za vojenčinu je 60 %. A len asi pätina Slovákov si myslí, že je štát pripravený na vážnu krízu alebo vojnu.

Čítaj aj PS vedie pred Smerom o 1,3 bodu, Republika klesá. Takto by dnes dopadli voľby podľa NMS

Kto môže za vojnu

Takmer dve tretiny Slovákov pripisujú hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine Rusku. Zároveň viac ako polovica súhlasí s tvrdením, že inváziu ospravedlňoval útlak ruskojazyčných ľudí na Ukrajine. A 44 % hovorí, že vojnu vyprovokovali Európania a Američania.

Tieto čísla sa nevylučujú. Prieskum sa pýtal na súhlas s viacerými tvrdeniami a ten istý človek mohol súhlasiť s viacerými. S tým, aby sa Ukrajina v mierovej dohode vzdala časti územia, súhlasí 69 % Slovákov.

Rusko, USA a americkí vojaci

Rusko berie ako partnera 38 % Slovákov, za hrozbu ho považuje polovica. V priemere všetkých krajín prieskumu je to viac ako dve tretiny.

USA zaradilo medzi najdôležitejších strategických partnerov len 23 % Slovákov, najmenej zo všetkých 14 krajín. Sťahovanie amerických vojsk z Európy vníma pozitívne 56 %. Väčšinu majú takí ľudia v Európe len na Slovensku a v Bulharsku.

Ako čítať tieto čísla

Prieskum robila agentúra HarrisX od 11. do 19. mája 2026 cez online panel. Na Slovensku sa pýtala 1 010 ľudí, odchýlka je ±3,1 percentuálneho bodu. Spolu sa zapojilo 13 730 ľudí zo 14 krajín vrátane USA, Spojeného kráľovstva a Ukrajiny.

„Ochota brániť krajinu“ je to, čo ľudia deklarujú v prieskume. Nie je to počet ľudí, ktorí by naozaj išli bojovať. A keďže prieskum zahŕňa len 14 krajín, nedá sa z neho povedať, že Slováci sú najmenej ochotní brániť sa v celej EÚ.

Prečo to zaujíma Slovensko

Debata o povinnej vojenskej službe a obrane sa týka najmä ľudí do 30 rokov. Ak by sa o vojenčine začalo vážne hovoriť, prieskum ukazuje, že ju väčšina Slovákov podporuje. Ochotu brániť krajinu pritom deklaruje menej ľudí.

Čo vieme, čo nevieme a čo bude ďalej

Vieme: krajinu by bránilo 47 % Slovákov, vojenčinu podporuje 60 % a USA ako partnera vidí len 23 %. Nevieme: presné znenie otázok o vine za vojnu zatiaľ nie je známe, pôvodná správa GLOBSEC nebola dostupná. Ďalej: GLOBSEC robí prieskum každý rok, ďalšie čísla teda ukážu, či sa postoje menia.