Scott Cawthon, autor hororovej hernej série Five Nights at Freddy's (FNAF), v júni 2021 napísal, že ho po zverejnení jeho politických darov doxovali a ľudia sa vyhrážali, že prídu k jeho domu. Jeho manželka bola podľa jeho slov v šiestom týždni tehotenstva a noc strávila v strachu. O pár dní neskôr Cawthon oznámil, že končí s aktívnym vývojom hier.

Spor sa začal legitímnou kritikou. Časť fanúšikov vrátane LGBTQ+ ľudí odmietla, že tvorca obľúbenej série finančne podporoval republikánskych politikov. Časť reakcií však prekročila hranicu od kritiky k zastrašovaniu rodiny. Výskumy sociálnych sietí pritom ukazujú, prečo sa online spory takto vyostrujú: platformy odmeňujú morálne rozhorčenie a útoky na „tých druhých“.

Prečo na tom záleží

  • Prípad oddeľuje dve veci, ktoré sa v online sporoch často zlievajú: kritiku rozhodnutia verejnej osoby a útok na jej súkromie a rodinu.
  • Recenzované štúdie s miliónmi príspevkov ukazujú, že rozhorčenie a jazyk proti „vonkajšej skupine“ sa šíria rýchlejšie. Mechanizmus teda nie je len o „zlých ľuďoch“.
  • Rovnaký vzorec sa opakuje pri hudobníkoch, influenceroch aj športových kluboch.

Hra, ktorú fanúšikovia skladali spolu

Five Nights at Freddy's vyšlo v auguste 2014 ako nezávislá hororová hra od jediného autora. Hráč v nej sedí v bezpečnostnej miestnosti pizzerie, sleduje kamery a snaží sa prežiť noc. Cawthon príbeh dávkoval cez skryté minihry, útržky telefonátov a nejasné časové línie. Fanúšikovia ich roky spoločne rozoberali vo videách a na fórach.

Z toho vznikla silná komunita. Byť fanúšikom FNAF neznamenalo len hrať, ale aj patriť k ľuďom, ktorí teórie skladajú spolu. Cawthon s komunitou komunikoval aj priamo na Reddite, čo posilňovalo pocit blízkosti. Keď sa neskôr objavili jeho politické dary, časť fanúšikov to preto nebrala ako správu o vzdialenej firme, ale ako zásah do vlastnej skupiny.

Čo sa stalo v júni 2021

Podľa Game World Observer sa 10. júna 2021 na Twitteri začal šíriť zoznam Cawthonových darov republikánskym kandidátom vrátane Donalda Trumpa, Mitcha McConnella a Bena Carsona. PinkNews uvádza, že v rokoch 2015 až 2020 dal 2 000 dolárov Trumpovi a 5 000 dolárov senátorovi McConnellovi. Kritici poukazovali na postoje týchto politikov k právam LGBTQ+ ľudí.

Cawthon odpovedal príspevkom na subreddite série. Napísal, že je republikán, kresťan a odporca potratov a zároveň verí „v rovnosť, vedu a zdravý rozum“. Podľa Game Developer pripomenul, že podporil aj demokratku Tulsi Gabbardovú. Podľa Game World Observer dodal, že podporil kandidátov, o ktorých si myslel, že dokážu krajinu viesť najlepšie „pre všetkých“, a ospravedlňovať sa nebude.

V tom istom texte opísal následky: podľa PinkNews napísal, že je na Twitteri na trende ako homofób, doxujú ho a ľudia sa vyhrážajú, že prídu k jeho domu. Game World Observer cituje aj vetu o manželke v šiestom týždni tehotenstva, ktorá sa pre dianie na internete v noci bála.

Odchod, ktorý mal viac dôvodov

Podľa Kotaku a PinkNews Cawthon 17. júna 2021 oznámil na svojom webe scottgames.com: „Odchádzam do dôchodku.“ Napísal, že mal požehnanú a bohatú kariéru. GameSpot dopĺňa, že sa chce venovať svojim šiestim deťom. Sériu mal odovzdať niekomu, koho si sám vyberie a komu dôveruje.

Časová súvislosť so sporom je zjavná, no tvrdiť, že jediným dôvodom boli vyhrážky, by nebolo presné. Cawthon sám hovoril o rodine a o tom, že mu chýba robiť hry pre svoje deti a len tak pre radosť.

Kritika áno, doxing nie

Pri online sporoch sa často vytvoria len dva tábory. Jeden tvrdí, že tvorca nič zlé neurobil. Druhý berie každú obranu pred obťažovaním ako snahu umlčať oprávnenú kritiku.

Prípad Cawthona ukazuje, že obe veci môžu platiť naraz. Politický dar je verejne dohľadateľná materiálna podpora, nie súkromný názor, a fanúšikovia majú právo ho kritizovať alebo prestať kupovať produkty. Doxing, teda zverejňovanie osobných údajov ako adresy, a vyhrážky rodine však zostávajú neprijateľné bez ohľadu na to, kto má v politickom spore pravdu.

Čo hovorí výskum o fanúšikoch

Vzťah fanúšika k tvorcovi je často jednostranný, psychológovia ho nazývajú parasociálny. Fanúšik roky sleduje tvorcu a jeho svet, tvorca fanúšika nepozná. Takýto vzťah sám osebe nie je chorobný. Otázne je, čo sa s ním stane, keď tvorca fanúšika sklame.

Kiran Garimella, Jonathan Cohen a Ingmar Weber skúmali správanie približne 57 000 fanúšikov najsledovanejších celebrít na Twitteri (konferencia WebSci 2017). Parasociálny rozchod definovali jednoducho ako prestanie sledovať celebritu. Zistili, že najoddanejší fanúšikovia mali k takémuto rozchodu väčší sklon ako tí vlažní. Štúdia neskúmala obťažovanie ani hnev. Ukazuje len, že veľká oddanosť nechráni pred tým, že sa fanúšik od idolu odvráti.

Algoritmy odmeňujú rozhorčenie

Tím z Yaleovej univerzity v roku 2021 analyzoval 12,7 milióna tweetov od 7 331 používateľov a uskutočnil dva experimenty s 240 účastníkmi. Pozitívna odozva, teda lajky a zdieľania, na prejavy morálneho rozhorčenia zvyšovala pravdepodobnosť, že ho používateľ prejaví znova. Ľudia sa zároveň prispôsobovali tomu, ako sa rozhorčene vyjadruje ich okolie.

Staršia štúdia v PNAS z roku 2017 skúmala 563 312 príspevkov o troch polarizujúcich témach. Každé ďalšie morálno-emocionálne slovo zvýšilo šírenie správy približne o 20 %. Efekt bol silnejší v rámci ideologicky rovnakých sietí než medzi nimi.

Ešte výraznejší je jazyk namierený proti „vonkajšej skupine“. Výskumníci z Cambridge a New York University analyzovali 2,7 milióna príspevkov z Facebooku a Twitteru. Každý výraz odkazujúci na politického protivníka zvýšil šancu na zdieľanie o 67 %. Efekt bol asi 4,8-krát silnejší než pri negatívnych slovách.

Dav bez vodcu

Klasický dav sa musí zhromaždiť na jednom mieste. Online stačí spoločný cieľ a viditeľné signály súhlasu. Nikto nemusí vydať pokyn. Jeden účet zverejní osobné údaje, ďalší ich rozšíri, tretí pridá vyhrážku a zodpovednosť sa rozplynie medzi stovky ľudí.

Pre človeka na druhej strane však nejde o izolované komentáre, ale o jeden súvislý tlak. Výskumy vyššie vysvetľujú, prečo sa taký tlak ľahko rozbehne: tvrdšia formulácia typu „tento človek ohrozuje našu komunitu“ prinesie viac pozornosti než „nesúhlasím s jeho darmi“. Pri Cawthonovi stačilo, že sa pre časť komunity stal symbolom opačného tábora.

Kde je hranica

Kritizovať rozhodnutie, bojkotovať produkt, žiadať vysvetlenie a verejne nesúhlasiť je legitímne. Zverejňovať súkromné údaje, vyhrážať sa a mobilizovať útok na rodinu nie.

Cawthonov prípad sa v herných médiách dodnes uvádza ako príklad toho, ako rýchlo sa spor o názor môže zmeniť na tlak na rodinu. Ochrana pred tým nezačína zákazom kritiky, ale jasným rozlíšením, kde kritika končí.

Zdroje