Web nie je trvalý archív. Pew Research Center preveril takmer milión webových stránok, ktoré existovali medzi rokmi 2013 a 2023, a zistil, že štvrtina z nich už v októbri 2023 nebola dostupná. Zo stránok z roku 2013 zmizlo za desať rokov 38 %.

Dôvody sa líšia a z chybovej hlášky ich nevyčítaš. Päť známych prípadov ukazuje päť rôznych mechanizmov: WeLeakInfo a Megaupload vypli úrady, biohackerská firma Ascendance Biomedical stála na jednom človeku, ktorý v roku 2018 zomrel, hoax Save Toby vyprchal a Save Karyn jednoducho splnila svoj cieľ.

Z najväčších zásahov plynú dve poučenia. Zabavená doména nevymaže dáta, ktoré už niekto skopíroval. A vypnutie služby môže odrezať aj ľudí, ktorí nič neporušili.

Prečo na tom záleží

  • Odkazy na zdroje v médiách, na úradoch aj vo Wikipédii postupne hnijú; kto sa spolieha na jeden odkaz, môže o dôkaz prísť.
  • Súbory v cloude nie sú pod tvojou kontrolou. Keď službu vypne súd či polícia, prístup môžeš stratiť aj k legálnemu obsahu.
  • Zmiznutý web sám osebe nedokazuje cenzúru ani sprisahanie. Rozhoduje, kto a prečo ho vypol.

Pew: web mizne aj bez škandálu

Pew pracoval so vzorkou z archívu Common Crawl. Zo stránok vytvorených v roku 2023 bolo o pár mesiacov nedostupných 8 %, pri tých z roku 2013 už 38 %. Aspoň jeden nefunkčný odkaz našli výskumníci na 23 % stránok spravodajských webov a na 21 % vládnych stránok.

Ešte horšie dopadla Wikipédia. V sekcii zdrojov má podľa Pew 54 % anglických hesiel aspoň jeden odkaz na stránku, ktorá už neexistuje. Z príspevkov na sieti X, ktoré výskumníci zachytili v roku 2023, bolo o pár mesiacov neviditeľných 18 %.

Web zanikne, keď majiteľ neobnoví doménu, hosting vypne server alebo autor obsah zmaže. Inokedy zasiahne platforma, súd či polícia. Nasledujúce prípady ukazujú, ako veľmi sa tieto scenáre líšia.

WeLeakInfo: doménu zhabali, dáta zostali vonku

Americké ministerstvo spravodlivosti 16. januára 2020 oznámilo, že FBI zabavila doménu weleakinfo.com. Služba podľa úradu sprístupňovala údaje z viac než 10 000 únikov dát a indexovala vyše 12 miliárd záznamov: mená, e-maily, používateľské mená, telefónne čísla a heslá. Predplatné na deň, týždeň, mesiac či tri mesiace dávalo neobmedzené vyhľadávanie.

Na zásahu spolupracovali britská National Crime Agency, holandská a severoírska polícia aj nemecký Bundeskriminalamt. Súd v holandskom Utrechte v máji 2021 poslal jedného z prevádzkovateľov na dva roky do väzenia, z toho jeden rok podmienečne. Podľa The Record službu viedla trojica: 23-ročný Holanďan, programátor zo Severného Írska zadržaný v januári 2020 a neznámy tretí človek, ktorý pral platby.

Ukradnuté dáta však nezmizli. V máji 2022 FBI zabavila doménu weleakinfo.to, ktorá ponúkala podobnú službu so siedmimi miliardami záznamov. Doménu možno vypnúť za jeden deň, skopírované heslá sa však odvolať nedajú.

Megaupload: zásah zamkol aj legálne súbory

Dňa 19. januára 2012 americké úrady obvinili sedem ľudí a dve firmy spojené s Megauploadom. Obžaloba znela na sprisahanie za účelom organizovanej trestnej činnosti (racketeering), porušovanie autorských práv a pranie peňazí. Úrady zabavili 18 domén a na Novom Zélande zatkli zakladateľa Kima Dotcoma a troch ďalších obvinených.

Prokuratúra tvrdila, že skupina zarobila vyše 175 miliónov dolárov a držiteľom práv spôsobila škodu nad 500 miliónov. Ide o tvrdenia obžaloby, nie o rozsudok proti Dotcomovi. Programátor Andrus Nõmm sa v roku 2015 priznal k sprisahaniu pri porušovaní autorských práv a dostal rok a deň väzenia. Priznal, že vedel o nelegálnom obsahu na serveroch a sám takéto súbory sťahoval.

Megaupload však slúžil aj ako obyčajné úložisko. Kyle Goodwin z Ohia si naň zálohoval videá zo stredoškolských športových zápasov pre svoju firmu. Keď mu zlyhal disk, k cloudovým kópiám sa už nedostal. Organizácia EFF za neho žiadala súd o vrátenie dát. Podľa EFF zostalo na 1 103 serveroch firmy Carpathia približne 25 petabajtov dát a ich uchovávanie stálo asi 9 000 dolárov denne.

Spor o Dotcomovo vydanie trvá dodnes. Novozélandský minister spravodlivosti vydanie do USA schválil v roku 2024. Odvolací súd 1. júla 2026 Dotcomovu námietku zamietol. Spoluobvinení Mathias Ortmann a Bram van der Kolk uzavreli dohodu s prokuratúrou a dostali 31, resp. 30 mesiacov, ktoré si mohli odpykať na Novom Zélande. Dotcom podľa TorrentFreaku v novembri 2024 prekonal vážnu mozgovú príhodu.

Ascendance Biomedical: sľuby bez klinických dát

Aaron Traywick viedol firmu Ascendance Biomedical, ktorá chcela sprístupniť génové liečby mimo klasického výskumu. Vo februári 2018 si na konferencii v texaskom Austine pred publikom vpichol neotestovaný prípravok proti herpesu. Z čoho presne prípravok bol, zostalo podľa MIT Technology Review nejasné.

Už v októbri 2017 si HIV pozitívny Tristan Roberts naživo na Facebooku aplikoval experimentálnu génovú terapiu od Ascendance. Podľa MIT Technology Review mu v nasledujúcich týždňoch vírusová záťaž stúpla. Americký úrad FDA 21. novembra 2017 upozornil, že predaj génových terapií na samoaplikáciu je nezákonný a nesie bezpečnostné riziká.

Traywicka našli 29. apríla 2018 mŕtveho vo flotačnej nádrži vo washingtonskom kúpeľnom centre. Mal 28 rokov. Polícia podľa TIME uviedla, že prvé zistenia nenaznačujú cudzie zavinenie. Spolupracovníci podľa TIME stratili s Traywickom kontakt už týždne pred jeho smrťou. Doklad o tom, že by Ascendance po roku 2018 pokračovala, sa nám nepodarilo nájsť.

Save Toby: pohoršenie ako obchodný model

Anonymný autor webu SaveToby.com v roku 2005 tvrdil, že ak do 30. júna nedostane 50 000 dolárov, zabije a zje králika Tobyho. Stránku dopĺňali fotografie zvieraťa a recepty. Vtedajší študent práva Stephen Sachs prípad v roku 2006 rozobral v Yale Law & Policy Review: zákony o vydieraní podľa neho zväčša nepostihujú hrozbu zničiť vlastný majetok.

Termín prešiel a nič sa nestalo, autor ho len posunul. Podľa Snopes nebolo počítadlo príspevkov dôveryhodné a účet na príjem peňazí napokon zrušil PayPal. Autor potom podľa Museum of Hoaxes vydal knihu s novou hrozbou a Toby napokon dostal „milosť“. Web žil z toho, že ho ľudia zdieľali z pohoršenia.

Save Karyn: web, ktorý splnil úlohu

Karyn Bosnak mala po strate práce dlh na kreditných kartách okolo 20 000 dolárov. V júni 2002 spustila SaveKaryn.com a žiadala cudzích ľudí o drobné príspevky. Podľa jej vlastného webu za 20 týždňov prilákala dva milióny návštevníkov a od cudzích ľudí dostala vyše 13 000 dolárov. Zvyšok splatila z platu a predajom vecí na eBayi.

V roku 2003 o tom vydala knihu. Stránka stratila zmysel, keď dlh zmizol. Save Karyn sa dnes často spomína ako predchodca crowdfundingu: ľudia neplatili za produkt, ale za príbeh, ktorý sledovali v priamom prenose.

Ako dohľadať zmiznutý web

Najväčším verejným archívom je Wayback Machine neziskovej organizácie Internet Archive. Web ukladá od roku 1996 a v októbri 2025 podľa vlastného oznámenia prekročil hranicu bilióna archivovaných stránok. Podľa archívu pomohol opraviť aj 28 miliónov nefunkčných odkazov vo Wikipédii.

Pri stránke, ktorá zmizla, sa oplatí zistiť, kto vlastnil doménu, kto vydal príkaz na odstránenie a či obsah zachytil nezávislý archív. Ak ide o dôležitý zdroj, ulož si ho do archívu hneď, kým ešte existuje.

Čo ďalej

  • Kim Dotcom môže po rozhodnutí odvolacieho súdu z 1. júla 2026 ešte požiadať o preskúmanie novozélandský Najvyšší súd. Či to urobil, zatiaľ verejne nepotvrdil.
  • Ak ho vydajú, v USA ho čaká proces vo veci, ktorá sa začala pred vyše 14 rokmi.

Zdroje