V skratke
- Colossal pôvodne sľuboval prvé mamutie mláďa do konca roka 2028, nový odhad je začiatok 30. rokov.
- Namiesto približne 65 génov bude podľa firmy treba upraviť zhruba 150 a číslo ešte rastie.
- Kritici pripomínajú, že firma doteraz vytvorila upravené dnešné zvieratá, nie vyhynuté druhy.
Prečo mamut mešká
Texaská firma Colossal Biosciences je najznámejšia vďaka sľubu, že na Zem vráti srstnatého mamuta. Pôvodne plánovala, že prvé mláďa sa narodí v roku 2028. Šéf firmy Ben Lamm však v auguste v rozhovore pre magazín TIME termín posunul. Magazínu povedal:
„Myslíme si, že to bude na začiatku 30. rokov. Nemáme pevný dátum. Nie 2036, ale ani 2030.“
Čítaj aj Umierali od hladu, no tony semien nezjedli. Príbeh vedcov, ktorí zachránili semennú banku
Dôvod je technický. Colossal na stránke o mamutovi pôvodne písal o 65 génoch, ktoré treba v bunke slona ázijského upraviť, aby vzniklo zviera podobné mamutovi. Teraz je to podľa TIME približne 150 génov a číslo ešte rastie. S ich výberom a plánovaním pomáha umelá inteligencia, ktorú Colossal používa vo všetkých projektoch.
K tomu treba prirátať čas, ktorý sa skrátiť nedá. Gravidita slonov trvá takmer dva roky. Aj keby bolo embryo hotové dnes, mláďa by sa narodilo až o 22 mesiacov.
Ako by „mamut“ vlastne vznikol
- Vedci porovnajú genóm mamuta, získaný zo zvyškov zmrznutých v permafroste, s genómom slona ázijského, jeho najbližšieho žijúceho príbuzného.
- Vyberú rozdiely, ktoré podľa nich robia mamuta mamutom, napríklad hustú srsť, vrstvu tuku či menšie uši.
- Technikou CRISPR tieto úseky prepíšu v bunke slona a z nej vytvoria embryo.
- Embryo musí donosiť slonica, prípadne v budúcnosti umelá maternica.
Výsledkom by teda nebol klon mamuta, ale slon s mamutími vlastnosťami.
Čo už Colossal ukázal
„Vlky dravé“. V apríli 2025 firma predstavila tri mláďatá, ktoré nazvala vlkmi dravými, teda druhom vyhynutým pred viac ako 10 000 rokmi. Samce Romulus a Remus a samica Khaleesi sa narodili psím náhradným matkám. V skutočnosti ide o sivé vlky s 20 úpravami v 14 génoch, ktoré menia napríklad farbu srsti a veľkosť tela. Pripustila to aj hlavná vedkyňa firmy Beth Shapiro. Pre New Scientist povedala, že ide o sivé vlky s 20 úpravami, ktoré sú klonované, a že firma to tvrdila od začiatku.
„Vlnité myši“. V marci 2025 Colossal ukázal laboratórne myši s dlhou, hustou srsťou. Upravili im gény, ktoré súvisia so srsťou a s ukladaním tuku a ktoré poznáme aj z genómu mamuta. Myši slúžili ako test, či takéto úpravy fungujú v živom zvierati.
Umelé vajce. V máji 2026 firma oznámila, že z jej umelého vajca, silikónovej membrány v pevnej schránke, sa vyliahlo 26 kurčiat. Je to krok k obrovskému vtákovi moa z Nového Zélandu a k dodovi, pretože vajce moa bolo zhruba osemkrát väčšie ako vajce emu a žiadny žijúci vták by ho nezniesol. Recenzovaná štúdia k tomu zatiaľ nevyšla a firma nezverejnila, z koľkých pokusov sa kurčatá vyliahli. Biológ Vincent Lynch z Univerzity v Buffale pre CBS News poznamenal, že ide skôr o umelú škrupinu než o celé vajce.
Žaloba na bývalého viceprezidenta
Začiatkom novembra Colossal podal v texaskom Austine žalobu na svojho bývalého viceprezidenta pre zvieracie vedy Jamesa K. Podľa Austin American-Statesman firma tvrdí, že pred odchodom presunul súbory s obchodnými tajomstvami o génových úpravách do súkromného cloudu a na vlastné zariadenia a podelil sa o ne s inými firmami. Ide o občianskoprávny spor. Súd zatiaľ nerozhodol a jeho vyjadrenie zatiaľ nie je známe.
Prečo to ľudí rozdeľuje
V januári 2025 investori ocenili Colossal na 10,2 miliardy dolárov. Podľa firmy sa tak stal prvým startupom z Texasu s hodnotou nad 10 miliárd. Podporovatelia tvrdia, že technológie vyvinuté pri „vzkriesení“ pomôžu zachrániť ohrozené druhy. Firma pracuje napríklad s červenými vlkmi a s vtáčími druhmi, ktorým hrozí vyhynutie.
Kritici upozorňujú na dve veci. Prvá je slovník: to, čo firma nazýva vrátením vyhynutého druhu, sú podľa nich upravené dnešné zvieratá. Druhá sú peniaze a pozornosť, ktoré podľa nich mohli ísť na ochranu druhov, ktoré ešte žijú. Spor sa vedie aj o samotnú definíciu druhu. Colossal sa opiera o vzhľad a vlastnosti zvieraťa, mnohí genetici o celý genóm.
Čo vieme, čo nevieme a čo bude ďalej
Vieme: termín pre mamuta sa posunul na začiatok 30. rokov a úprav génov treba viac ako dvojnásobok. Nevieme: či sa slonie embryo so zhruba 150 úpravami vôbec podarí vytvoriť a donosiť, zatiaľ nie je známe. Ďalej: firma pokračuje pri dodovi, moa aj tasmánskom tigrovi. Pri tigrovi zatiaľ hlási len medzikrok s umelou maternicou, bez termínu.




