Fort Boyard, oválnu kamennú pevnosť medzi ostrovmi Aix a Oléron, Francúzi stavali od napoleonskej éry až do roku 1866. Keď ju oficiálne dokončili, zbrane sa medzičasom zmenili natoľko, že stratila vojenský zmysel. Dnes je známa najmä ako kulisa televíznej súťaže a jej vlastník, departement Charente-Maritime, za 44 miliónov eur obnovuje ochranné stavby, ktoré more za storočie rozbilo.

Práce sa začali v lete 2025 a potrvajú do jari 2028. Podľa departementu sa má pevnosť od augusta do októbra 2028 prvýkrát otvoriť bežným návštevníkom. „Je naozaj naliehavé konať, pretože dnes sa hýbe celá stavba,“ povedala pri štarte prác predsedníčka departementu Sylvie Marcillyová podľa agentúry AFP.

Prečo je to dôležité dnes

  • Fort Boyard je ukážkový príklad veľkej stavby, ktorú technika predbehla ešte počas výstavby: od Napoleonovho rozhodnutia po dokončenie prešlo 65 rokov.
  • Ochranné prvky z 19. storočia more zničilo a vlny dnes podľa departementu narážajú priamo do základov a poškodzujú stavbu.
  • Stavba, ktorá roky slúžila len televíznym štábom, sa má v roku 2028 otvoriť verejnosti.

Pevnosť na pieskovej lavici

Pevnosť mala chrániť ústie rieky Charente a vojenský prístav s arzenálom v Rocheforte. Pobrežné delá na ostrovoch Aix a Oléron nepokryli celú úžinu, preto vznikol plán postaviť batériu priamo uprostred mora. Pod hladinou však nebola skala, len piesková lavica Boyard.

Myšlienka sa objavila už v 17. storočí, keď Francúzsko budovalo arzenál v Rocheforte. Staviteľovi pevností Vaubanovi sa pripisuje výrok, že postaviť pevnosť na lavici Boyard je rovnako nemožné ako „chytiť mesiac zubami“. Projekt podľa turistickej kancelárie Bourcefranc-le-Chapus oživil Napoleon Bonaparte v roku 1801, pôvodný odhad nákladov bol 830 000 frankov.

Stavba sa podľa departementu začala v roku 1803. Robotníci museli najprv z kameňa vytvoriť umelý základ, ktorý by uniesol ťažké murivo. Pre nich vznikla na Olérone osada Boyardville, ktorá dodnes nesie meno po pevnosti.

Päť rokov práce, potom takmer tri desaťročia nič

Do roku 1809 robotníci podľa departementu uložili do mora 75 000 kubických metrov kameňa a štát minul 3,5 milióna frankov. Kameň sa zabáral do piesku a nad hladinou z pevnosti takmer nič nebolo. V apríli 1809 britské námorníctvo zaútočilo zápalnými loďami na francúzsku flotilu kotviacu pri ostrove Aix. V tom istom roku sa práce zastavili.

Obnovil ich až kráľ Ľudovít Filip v roku 1837, po 28 rokoch. Plošinu dokončili v rokoch 1842 až 1848, samotné telo pevnosti v roku 1859. Za oficiálny dátum dokončenia departement uvádza 6. február 1866, teda 65 rokov od Napoleonovho rozhodnutia.

Hotová, no bez úlohy

Počas vojny mala pevnosť pojať 260 mužov. Z plánovaných 74 diel ich podľa departementu dostala len 30. Stavba stála 8,6 milióna frankov a údržba v rokoch 1867 až 1913 pohltila ďalších 500 000 frankov.

Turistická kancelária píše, že po dokončení sa Fort Boyard ukázal ako „úplne zbytočný“, lebo vývoj zbraní ho predbehol. Delá s dlhším dostrelom dokázali úžinu kontrolovať z pevniny a z ostrovov, takže batéria uprostred mora už nebola potrebná.

Štát pre ňu hľadal iné využitie. V rokoch 1871 až 1872 slúžila ako väzenie, prešlo ňou asi 850 väzňov, naraz ich tam bolo najviac 300. Od roku 1872 do roku 1912 mala obrannú úlohu v systéme podmorských mín. V roku 1913 ju armáda vyradila a po roku 1918 zostala bez stráže, takže ju postupne vykrádali.

Od dražby k televíznej súťaži

Departement uvádza, že štát pevnosť 28. mája 1962 predal v dražbe súkromnému kupcovi za 33 000 frankov. Turistická kancelária ako majiteľa menuje belgického zubára Erica Aertsa. V roku 1966 tu vznikali zábery k filmu Les Aventuriers s Alainom Delonom.

V roku 1988 pevnosť kúpila produkčná spoločnosť televízneho autora Jacquesa Antoina. Presvedčila departement, aby ju od nej odkúpil za jeden symbolický frank, a departement je jej vlastníkom od roku 1989. Verejná správa tak prevzala starosť o pamiatku a produkcia získala miesto na natáčanie.

Súťaž Les Clés de Fort Boyard odvysielala stanica Antenne 2 prvýkrát v júli 1990. Podľa skupiny Banijay, do ktorej patrí tvorca formátu ALP, sa v roku 2026 vysiela už 37. sezóna a formát má vyše 30 zahraničných adaptácií. Novým moderátorom je Cyril Féraud a pre France TV vzniká aj detektívny film Meurtres à Fort Boyard.

Čo sa stavia za 44 miliónov

Departement obnovuje tri prvky, ktoré pevnosť chránili v 19. storočí. Ide o kamennú plošinu okolo päty múrov (risbermu), ostrohu na severnej strane, ktorá láme vlny, a prístavisko na južnej strane. Archívne fotografie z rokov 1910 až 1930 ich ešte zachytávajú, dnes z nich zostali len zvyšky.

V júli 2025 ponton s bagrom vyťažil okolo pevnosti 3 500 až 4 000 kubických metrov materiálu do hĺbky päť až sedem metrov. V suchom doku prístavu Nantes-Saint-Nazaire sa od októbra 2025 betónujú dve konštrukcie s hmotnosťou približne 4 000 a 5 000 ton. Ich povrch má napodobniť žulu pôvodných stavieb.

Podľa harmonogramu departementu majú byť konštrukcie hotové do konca roka 2026. V roku 2027 ich spustia na vodu, odtiahnu do prístavu La Pallice pri La Rochelle a potom osadia pri pevnosti; plavba má trvať asi tri dni a termín závisí od počasia.

Kto platí

Z celkových 44 miliónov eur podľa regionálneho portálu Aquitaine Online zaplatí departement 36,6 milióna a štát 4,5 milióna. Zvyšok majú pokryť dary cez nadáciu Fondation du patrimoine. Tá začiatkom septembra 2026 evidovala vyše 1,2 milióna eur z cieľových 1,4 milióna.

V apríli 2026 pevnosť zaradili medzi 18 regionálnych symbolov lotérie Loto du patrimoine, ktorá financuje obnovu pamiatok. Za región Nouvelle-Aquitaine ju vybrali spomedzi približne 650 prihlášok.

Čo ďalej

  • 19. – 20. septembra 2026, počas Dní európskeho dedičstva, sa má zverejniť, koľko peňazí pevnosť dostane z Loto du patrimoine.
  • Do konca roka 2026 majú byť betónové konštrukcie v Saint-Nazaire hotové, v roku 2027 ich odtiahnu a osadia.
  • Práce sa majú skončiť na jar 2028. Pre verejnosť má byť Fort Boyard otvorený od augusta do októbra 2028.

Zdroje