Krátko po piatej ráno 23. septembra 2009 pristál ukradnutý vrtuľník Bell 206 JetRanger na streche depa bezpečnostnej firmy G4S vo Västberge na juhu Štokholmu. Ozbrojení muži rozbili sklenenú strešnú nadstavbu, výbušninami prerazili niekoľko dverí a po 32 minútach odleteli s korisťou 39 miliónov švédskych korún, v tom čase necelé štyri milióny eur. Policajné vrtuľníky nemohli vzlietnuť, pretože pri ich hangári ležala taška, ktorá vyzerala ako bomba.

Švédska polícia pritom o chystanej lúpeži vedela mesiac vopred. Varovanie od srbskej polície však ukazovalo na iný termín a iný cieľ. Vnútorná kontrola švédskej polície v roku 2011 skonštatovala, že kriminálna polícia informácie nezdieľala so štokholmskými kolegami a nesnažila sa lúpeži predísť.

Súd neskôr poslal do väzenia sedem mužov, traja boli oslobodení. Korisť sa podľa správ z obdobia procesu nenašla.

Prečo je to dôležité dnes

  • Prípad ukazuje, ako môže zlyhať polícia, ktorá má správnu informáciu, ale podelí sa o ňu s príliš malým okruhom ľudí.
  • Páchatelia nepotrebovali prekonať políciu silou. Stačilo, že predvídali jej postupy – preverenie podozrivej bomby aj zákaz strieľať na vrtuľník nad mestom.
  • Príbeh sa vrátil do pozornosti vďaka seriálu Netflixu z roku 2024. Ten je však dramatizáciou, nie rekonštrukciou.

Tridsať minút na streche

Vrtuľník v noci ukradli z firmy Roslagens helikopterflyg v Norrtälje, severne od Štokholmu. Poplach prijala polícia podľa inšpekčnej správy o 5.19. Podľa denníka The Guardian vrtuľník podľa svedkov asi 15 minút čakal pri streche, kým muži vyťahovali vrecia s peniazmi. V budove pracovali zamestnanci rannej zmeny a svedkovia počuli výbuchy.

Na cestách okolo depa ležali ostne, ktoré mali zdržať policajné autá. Traja ozbrojení muži sa podľa agentúry TT dostali do priestorov, kde boli uložené hodnoty asi za miliardu korún. Odniesli z nich zlomok. Lupičov aj korisť vrtuľník podľa TT najprv vysadil v Norsborgu a potom v Bromme. Opustený stroj našla polícia okolo ôsmej ráno pri Skavlötene severne od Štokholmu.

Polícia nemohla vzlietnuť ani strieľať

Štokholmská polícia mala v tom čase helikoptérovú základňu v Myttinge na ostrove Värmdö. Tašku podobnú bombe tam niekto nechal pri hangári. Kým ju pyrotechnici nepreverili, vrtuľníky zostali na zemi. Neskôr sa ukázalo, že išlo o atrapu.

Zásahová jednotka sa podľa inšpekčnej správy pýtala, či smie použiť silu. Veliteľ zásahu rozhodol, že na vrtuľník sa strieľať nebude.

Kritiku si vyslúžila aj evakuácia. Prvú zásahovú skupinu, pripravenú vstúpiť do budovy, poslali hľadať unikajúci vrtuľník. Asi dvadsať ľudí sa preto podľa správy dostalo z budovy až štyri hodiny po poplachu. „Bola to nesprávna priorita,“ povedal pre TT autor správy, krajský policajný riaditeľ Gunnar Lindelöw.

Varovanie zo Srbska prišlo mesiac vopred

Informácia prišla 25. až 26. augusta 2009 cez švédskeho policajného styčného dôstojníka v Belehrade. Podľa inšpekčnej správy asi desať ľudí plánovalo veľkú lúpež s vrtuľníkom: pristáť na streche, výbušninami prelomiť dvere a ujsť vzduchom, a to skoro ráno medzi piatou a šiestou. Očakávali korisť okolo 10 miliónov eur.

Varovanie obsahovalo aj termín: čin sa mal podľa neho odohrať najneskôr 15. až 16. septembra, inak sa zruší. Kriminálna polícia za najpravdepodobnejší cieľ považovala depo firmy Panaxia v Bromme. Policajné vrtuľníky 10. septembra presunuli z Myttinge na základňu národnej zásahovej jednotky v Sörentorpe. V noci na 15. septembra čakali ťažko vyzbrojení policajti pri Panaxii.

Lúpež neprišla a vrtuľníky sa 16. septembra vrátili do Myttinge. O osem dní neskôr ich tam uzemnila bombová atrapa. Srbskí policajní predstavitelia po prepade podľa agentúry AP uviedli, že sa na ňom podieľali bývalí srbskí paramilitaristi.

Čo vytkla vnútorná kontrola

Inšpekčnú skupinu švédskej národnej polície viedol Gunnar Lindelöw, správa vyšla v októbri 2011. Najostrejšiu kritiku adresovala kriminálnej polícii (Rikskriminalpolisen), ktorá o hrozbe vedela. „Prípad mali včas odovzdať štokholmskej polícii. Tá by sa potom mohla lepšie pripraviť,“ povedal Lindelöw pre TT.

Správa tiež uvádza, že otázke prevencie sa nevenovala pozornosť. Podľa Lindelöwa mala polícia kontaktovať firmy prevážajúce hotovosť, aby sa pripravili aj ony. Šéf kriminálnej polície Klas Friberg vysvetlil, že citlivé spravodajské informácie nechceli zdieľať s mnohými ľuďmi. „Teraz môžeme konštatovať, že sme ich zdieľali s príliš málo ľuďmi,“ dodal.

Súd: sedem odsúdených, korisť chýba

Okresný súd v Södertörne rozhodol 7. októbra 2010 o desiatich obžalovaných. Dvaja muži dostali za hrubú lúpež po sedem rokov: 35-ročný pilot, ktorý vinu celý čas popieral, a 31-ročný muž, ktorý priznal, že bol v depe. Štyria dostali dva až päť rokov za pomoc a jeden rok za nadržovanie páchateľovi. Traja muži, podozriví z rozmiestnenia bombovej atrapy a ostňov, boli oslobodení.

Odsúdení mali spoločne zaplatiť firme G4S takmer 10 miliónov korún, majiteľovi vrtuľníka 370 000 korún a 23 ľuďom z depa od 7 500 do 43 000 korún. Prokurátor Leif Görts žiadal desať rokov. Za priťažujúcu okolnosť považoval, že lúpež bola mimoriadne dobre naplánovaná.

Odvolací súd Svea hovrätt 16. februára 2011 zvýšil tresty pilotovi a mužovi z depa na osem rokov a ďalšiemu pomocníkovi z troch na štyri roky. Ostatné rozsudky vrátane oslobodenia jedného z obžalovaných potvrdil. Najvyšší súd v júli 2011 odmietol pilotovo odvolanie prejednať. Korisť 39 miliónov korún bola podľa Aftonbladetu v čase rozsudku stále nezvestná.

Seriál a skutočnosť

V novembri 2024 uviedol Netflix osemdielny seriál The Helicopter Heist (Helikopterrånet). Sleduje dvoch priateľov z detstva, ktorí chystajú poslednú veľkú lúpež. Scenár napísal Ronnie Sandahl a režíroval ho Daniel Espinosa. Ide o dramatizáciu inšpirovanú skutočnými udalosťami, nie o dokumentárnu rekonštrukciu, a postavy aj dej sú upravené.

Skutočný prípad bol menej filmový. Lupiči využili predvídateľné pravidlá: podozrivú bombu treba preveriť, nad mestom sa na vrtuľník nestrieľa a zrušený poplach znamená návrat do bežného režimu. Polícia mala správnu informáciu, len ju vyhodnotila pre nesprávny deň a nesprávnu budovu.

Zdroje