Huba, ktorá v hre The Last of Us z roku 2013 a v seriáli HBO mení ľudí na agresívnych nakazených, má reálny predobraz. Parazitické huby rodu Ophiocordyceps v tropických lesoch infikujú tesárske mravce, zmenia ich správanie a nechajú ich zomrieť na mieste, odkiaľ sa najlepšie šíria spóry. Na človeka však takýto parazit preskočiť nemá ako.

Podľa rozboru v časopise Emerging Infectious Diseases, ktorý vydáva americké CDC, je preskok huby Ophiocordyceps unilateralis na nového hostiteľa a prispôsobenie sa mu proces, ktorý „je časovo náročný a neočakávalo by sa, že prebehne za pár rokov“. Ľudí navyše chráni telesná teplota okolo 37 °C, pri ktorej väčšina húb neprežije, a zložitá imunita.

Scenár zombie pandémie je teda fikcia. Hubové infekcie však reálny problém sú: podľa odhadu v The Lancet Infectious Diseases postihnú vážne formy ročne viac než 6,5 milióna ľudí.

Prečo na tom záleží

  • Zombie mravce ukazujú, ako presne sa parazit dokáže prispôsobiť jedinému hostiteľovi. Práve táto špecializácia je hlavnou prekážkou preskoku na človeka.
  • Otepľovanie môže podľa CDC tlačiť huby k lepšej znášanlivosti tepla, teda k prekonaniu jednej z bariér, ktoré chránia cicavce.
  • Skutočná hrozba nie je huba ovládajúca mozog, ale infekcie odolné voči liekom u ľudí s oslabenou imunitou.

Ako vyzerá skutočný zombie mravec

Najlepšie preskúmaný je komplex druhov Ophiocordyceps unilateralis sensu lato. Spóra sa prichytí na povrch mravca, prerastie cez jeho kutikulu a huba sa potom rozrastá vnútri tela. Nakazený mravec opustí bežné trasy kolónie, vylezie na rastlinu a zahryzne sa do listu.

Tím entomológa Davida Hughesa v thajskom dažďovom pralese pri meste Trang zdokumentoval, že nakazené mravce druhu Camponotus leonardi sa zahryzávali synchronizovane okolo poludnia. Umierali zahryznutí do žiliek na spodnej strane listov, asi 25 cm nad zemou, kde má huba optimálnu teplotu a vlhkosť. Po zahryznutí mohli žiť ešte až šesť hodín.

Z tela mŕtveho mravca potom vyrastie stopka s plodnicou, ktorá uvoľňuje spóry na lesnú pôdu. Tam sa pohybujú ďalšie mravce z kolónie.

Huba ovláda svaly, mozog necháva tak

Populárna predstava hovorí, že huba ovládne mozog mravca. Výskum ukazuje niečo iné. Tím Maridel Fredericksenovej a Davida Hughesa v roku 2017 v časopise PNAS opísal trojrozmerné snímky z elektrónového mikroskopu, rozrezané na vrstvy s hrúbkou 50 nanometrov. Bunky huby rozlišoval algoritmus strojového učenia.

Hubové bunky podľa zhrnutia štúdie prestupovali hlavu, hruď, bruško aj nohy a tvorili prepojené siete. Mozog obklopovali, no dovnútra neprenikli. Hughes to prirovnal k bábkarovi, ktorý „ťahá za nitky“ a ovláda svaly mravca.

Na smrteľný stisk sa zamerala štúdia v Journal of Experimental Biology z roku 2019. Svaly čeľustí boli v extrémnom stiahnutí (hyperkontrakcii), hoci motorické neuróny a nervovosvalové spojenia zostali zachované. Autori usudzujú, že kŕč spôsobujú látky vylučované hubou spolu s rozsiahlym poškodením svalových vlákien. Presný mechanizmus zatiaľ nie je úplne objasnený.

Každá huba si vyberá svojho mravca

Najväčšou prekážkou scenára z The Last of Us je špecializácia. Charissa de Bekkerová a kolegovia v roku 2014 v BMC Evolutionary Biology infikovali hubou z okruhu O. unilateralis štyri druhy mravcov. Huba zabila všetky, no správanie zmenila len u dvoch druhov, ktoré napáda aj v prírode.

Pri pestovaní s mozgami rôznych druhov huba vylučovala odlišné zmesi látok. Pri mozgoch prirodzeného hostiteľa sa nahromadili napríklad kyselina guanidínomaslová a sfingozín, ktoré autori označili za kandidátov na „manipulačné“ látky.

Ak huba nevie ovládnuť ani príbuzný druh mravca, preskok na človeka by nebol jedna mutácia. Vyžadoval by si zmenu takmer každej časti jej životného cyklu. Rozbor v Emerging Infectious Diseases uvádza, že z vyše 100 opísaných druhov húb v okruhu Cordyceps ich viac než 35 dokáže meniť správanie hostiteľa.

Ľudí chráni teplota aj imunita

Prvou bariérou pre hubu v tele zdravého človeka je teplo. Arturo Casadevall a Vincent Robert v roku 2009 v The Journal of Infectious Diseases otestovali 4 802 kmeňov húb zo 144 rodov. Každý stupeň nad 30 °C vylúčil ďalších asi 6 % kmeňov, takže pri teplote cicavcov rastie len menšina z nich.

Autori z toho vyvodili, že teplokrvnosť funguje ako široká ochrana cicavcov pred hubami. Teplo však nie je jediná bariéra. Huba musí preniknúť cez kožu alebo pľúca, prežiť útok imunitných buniek a získavať živiny z ľudských tkanív.

Aj huby, ktoré človeka infikovať vedia, sa zväčša neprenášajú z človeka na človeka. „Hubové spóry vdychujeme, ale nevydychujeme ich,“ píšu autori rozboru v EID. Pandémia by pritom vyžadovala súčasne rast pri 37 °C, únik pred imunitou, prenos medzi ľuďmi a navyše ovládanie správania. Takú hubu nepoznáme.

Čo s tým má otepľovanie

The Last of Us stavia na myšlienke, že huby sa v teplejšom svete naučili prežiť v ľudskom tele. Tento princíp nie je vymyslený. CDC uvádza, že huby sa môžu vyvíjať tak, aby prežili v teplejších podmienkach vrátane ľudského tela, a že môžu vzniknúť nové hubové ochorenia. Zároveň dodáva, že vplyv klimatickej zmeny nie je pre nedostatok dát úplne pochopený.

Príkladom je kvasinka Candida auris. Podľa práce Artura Casadevalla a kolegov v časopise mBio z roku 2019 sa objavila takmer súčasne na troch kontinentoch v geneticky odlišných líniách. Autori navrhli, že môže ísť o prvú hubu, ktorá sa stala patogénom v dôsledku otepľovania. Sami však priznávajú, že otepľovanie samo osebe jej vznik vysvetliť nedokáže.

Odolnosť voči teplu by pri Ophiocordyceps odstránila len jednu z mnohých prekážok. Neexistuje dôkaz, že by sa takáto zmena u parazitov mravcov začínala.

Skutočná hubová hrozba je v nemocniciach

Huba môže napadnúť aj ľudský mozog, no neovláda ho. Kryptokok sa dostane do tela vdýchnutím spór z prostredia a môže spôsobiť kryptokokovú meningitídu s bolesťou hlavy, zmätenosťou či zmeneným správaním. Postihuje najmä ľudí s oslabenou imunitou, predovšetkým s pokročilým HIV. Nejde o cielenú manipuláciu, ale o poškodenie zapáleného mozgu.

Candida auris sa podľa CDC ľahko šíri medzi ťažko chorými pacientmi v nemocniciach, dlho prežíva na povrchoch a býva odolná voči antimykotikám. Ľudia bez rizikových faktorov ju spravidla nenosia a neochorejú na ňu.

Svetová zdravotnícka organizácia v októbri 2022 zverejnila prvý zoznam 19 prioritných hubových patogénov. Do kritickej skupiny zaradila Cryptococcus neoformans, Candida auris, Aspergillus fumigatus a Candida albicans. Proti hubám existujú len štyri triedy liekov, lebo hubové bunky sa podobajú ľudským viac než bakteriálne.

Podľa Davida Denninga z Manchesterskej univerzity (január 2024) invazívne hubové infekcie a chronická pľúcna aspergilóza zasiahnu ročne vyše 6,5 milióna ľudí. Spája sa s nimi asi 3,75 milióna úmrtí, z toho približne 2,5 milióna priamo spôsobila huba. WHO v apríli 2025 upozornila, že úmrtnosť pri kritických hubách dosahuje až 88 %. Za posledných desať rokov pribudli len štyri nové antimykotiká a v klinickom vývoji je deväť kandidátov.

Čo ďalej

  • Výskum zombie mravcov sa sústreďuje na to, ktoré látky huby menia správanie hostiteľa. Presný mechanizmus zatiaľ nie je známy.
  • Pre ľudské zdravie je dôležitejší vývoj antimykotík. WHO podľa správy z roku 2025 v najbližšom desaťročí očakáva len málo schválení.
  • WHO žiada lepšiu diagnostiku hubových infekcií najmä v chudobnejších krajinách. CDC upozorňuje, že o vplyve klímy na huby zatiaľ chýbajú dáta.

Zdroje