Švajčiarska firma Crypto AG desaťročia predávala šifrovacie stroje vládam vo viac než 120 krajinách. Od roku 1970 ju však tajne vlastnili americká CIA a západonemecká tajná služba BND. Upravené prístroje im umožňovali čítať diplomatickú a vojenskú komunikáciu zákazníkov, ktorí verili, že kupujú bezpečnú švajčiarsku techniku.

Operáciu 11. februára 2020 odhalili The Washington Post, nemecká televízia ZDF a švajčiarska SRF. Opierali sa o internú históriu CIA a dokumenty BND. Ide o jeden z najrozsiahlejších známych prípadov, keď tajné služby ovládli priamo výrobcu bezpečnostnej technológie.

Z utajených archívov sa verejnosť dozvedela najmä to, ako operácia fungovala a čo z nej mali USA. Samotné zachytené správy zostávajú utajené.

Prečo na tom záleží

  • Crypto AG je učebnicový príklad útoku na dodávateľský reťazec: slabinu do produktu vložil sám výrobca, nie cudzí hacker.
  • Zachytené depeše podľa amerických novinárov pomáhali USA pri rokovaniach v Camp Davide, v iránskej kríze s rukojemníkmi aj počas vojny o Falklandy.
  • Zariadenia používali aj diktatúry zapojené do operácie Condor. Nie je jasné, čo z odpočúvania Washington o ich zločinoch vedel.

Od Hagelina k tajnému vlastníctvu

Firmu vybudoval švédsky vynálezca Boris Hagelin. Americká armáda od neho počas druhej svetovej vojny podľa novinára Grega Millera z Washington Post kúpila 140 000 mechanických šifrovacích strojov. Hagelin sa spriatelil s Williamom Friedmanom, jedným zo zakladateľov americkej kryptológie.

Po vojne sa podnik presunul do Švajčiarska a v roku 1952 vznikla Crypto AG so sídlom v Steinhausene pri Zugu. Švajčiarska neutralita bola obchodnou výhodou. Technika z neutrálnej krajiny pôsobila na vlády v Ázii, Afrike či Latinskej Amerike dôveryhodnejšie než prístroje z Washingtonu, Londýna alebo Moskvy.

Friedman s Hagelinom v 50. rokoch dojednal neformálne dohody, podľa ktorých firma obmedzovala predaj najbezpečnejších modelov. Do polovice 60. rokov mu CIA za to platila stovky tisíc dolárov, povedal Miller pre NPR.

V júni 1970 firmu CIA a BND tajne kúpili za 5,75 milióna dolárov. Každá služba mala polovicu podniku, zákazníci ani väčšina zamestnancov o tom nevedeli. Firma mala v dokumentoch krycí názov Minerva. Operácia sa najprv volala Thesaurus a neskôr Rubikon, uvádza Národný bezpečnostný archív pri Univerzite Georgea Washingtona.

Ako fungovali oslabené stroje

Prístroje neobsahovali skrytý vysielač ani mikrofón. Slabina bola v matematike. Algoritmy podľa Millera navrhovala americká NSA tak, aby mali zámerné chyby a zákazníkovi pritom pôsobili bezpečne. Kto chybu poznal, dokázal šifru prelomiť rýchlo.

Nie všetci zákazníci dostávali rovnakú bezpečnosť. Spojenci s dôverou Washingtonu mohli dostať silné verzie, ostatní oslabené. Zvonka boli modely na nerozoznanie a o skutočných vlastníkoch vedela len malá skupina ľudí vo vedení.

Matematička Mengia Caflischová, ktorú firma prijala koncom 70. rokov, si v algoritmoch všimla nevysvetliteľné chyby. Keď ich chcela odstrániť, vedenie jej v tom zabránilo. Podľa Millera firma získavala zákazky aj úplatkami, napríklad hodinkami Rolex pre saudskoarabských úradníkov.

Čo Američania čítali

Sovietsky zväz ani Čína stroje Crypto AG nikdy nekúpili, lebo západnej technike nedôverovali. Operácia preto mierila na zvyšok sveta: Irán, Líbyu, Egypt, Saudskú Arábiu, Indiu, Pakistan, Latinskú Ameriku, ale aj niektorých spojencov USA.

Pri rokovaniach v Camp Davide v roku 1978 mohli Američania podľa Millera sledovať komunikáciu egyptskej delegácie s Káhirou. Počas iránskej krízy s rukojemníkmi v rokoch 1979 až 1981, keď Irán 444 dní zadržiaval 52 Američanov, monitorovali úvahy iránskej strany. V roku 1982 pomáhali USA Británii vo vojne o Falklandy informáciami o argentínskej armáde. Z líbyjskej komunikácie sa NSA podľa Millera dozvedela aj to, že Kaddáfího režim posielal peniaze Billymu Carterovi, bratovi amerického prezidenta.

Najbližšie k prezradeniu bol prezident Ronald Reagan. V prejave 14. apríla 1986 zdôvodnil nálet na Líbyu tým, že Tripolis poslal 25. marca svojmu úradu vo východnom Berlíne rozkaz na útok proti Američanom. Úrad 4. apríla hlásil, že útok sa uskutoční nasledujúce ráno. Pri výbuchu v západoberlínskej diskotéke La Belle zahynuli podľa Reagana americký seržant a mladá Turkyňa, zranených bolo 230 ľudí.

Reaganove slová vyvolali otázku, ako mohli USA poznať obsah líbyjských šifrovaných depeší. Podozrenia voči Crypto AG začali rásť práve od roku 1986.

Prípad ukazuje dilemu, s ktorou tajné služby pracujú neustále. Informácia má hodnotu, len ak podľa nej niekto koná. Každé verejné využitie však protivníkovi naznačí, že jeho komunikácia nie je bezpečná, a zdroj môže zaniknúť.

Odpočúvané diktatúry operácie Condor

Vojenské režimy Južnej Ameriky, medzi nimi Čile, Argentína, Uruguaj, Paraguaj a Bolívia, v 70. rokoch koordinovali v rámci operácie Condor sledovanie, únosy a vraždy politických odporcov, a to aj za hranicami vlastných krajín. Na spoločnú komunikačnú sieť Condortel podľa Národného bezpečnostného archívu používali stroje Crypto AG. Argentína do nej koncom roka 1977 dodala zariadenia Hagelin Crypto H-4605.

Archív uvádza, že odpočúvanie mohlo americkým službám dať o operáciách Condor oveľa podrobnejší prehľad, než USA doteraz priznali. Zachytené správy ani analýzy z nich však odtajnené nie sú. Otvorené preto zostáva, čo presne a s akým predstihom Washington o únosoch a vraždách vedel.

Zatknutý predajca a odchod Nemcov

V marci 1992 zatkli v Iráne obchodného zástupcu Crypto AG Hansa Bühlera. Iránske úrady ho deväť mesiacov vypočúvali, hoci o tajných vlastníkoch firmy nič nevedel. Prepustili ho v januári 1993 po zložení kaucie 1 milión dolárov, ktorú podľa Millera zaplatila nemecká strana.

Bühler po návrate verejne hovoril o podozreniach a spor zhoršil vzťahy medzi CIA a BND. Nemci z operácie vystúpili a CIA ich podiel v roku 1993 tajne odkúpila za 17 miliónov dolárov. Potom zostala jediným vlastníkom až do roku 2018, keď bola firma zlikvidovaná. Jej aktíva prevzali dve nové spoločnosti. CyOne Security prevzala predaj na švajčiarskom trhu, medzinárodný obchod prevzala Crypto International, ktorú v roku 2018 založil švédsky podnikateľ Andreas Linde.

Švajčiarsko vedelo od roku 1993

Po odhalení prípad preverila delegácia švajčiarskeho parlamentu pre dohľad nad tajnými službami. Podľa jej správy z 10. novembra 2020 švajčiarska tajná služba od roku 1993 vedela, že za Crypto AG stoja zahraničné služby, a z operácie sama získavala informácie.

Spoluprácu delegácia označila za právne prípustnú. Švajčiarsku vládu však o nej informovali až koncom roka 2019, čo delegácia považuje za zlyhanie vedenia a dohľadu. Švajčiarsky úrad pre hospodárstvo SECO po odhalení pozastavil vývozné licencie a podal trestné oznámenie pre podozrenie, že firma v žiadostiach zamlčala skutočnosti. Spolková prokuratúra 8. decembra 2020 trestné vyšetrovanie uzavrela. Vláda potom nariadila posúdiť 15 pozastavených žiadostí nástupníckych firiem v hodnote 7,9 milióna frankov.

Čo zostáva nejasné

Interná história CIA oficiálne odtajnená nebola, verejnosť ju pozná len z médií. Nevieme, koľko správ sa zachytilo, ktoré modely a pre ktoré krajiny boli oslabené ani komu všetkému sa informácie posúvali.

Neznámy zostáva aj rozsah vedomostí USA o zločinoch juhoamerických diktatúr. Národný bezpečnostný archív sa preto cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám (FOIA) domáha úplného odtajnenia internej štúdie CIA o projekte Minerva aj súvisiacich dokumentov.

Poučenie pre dnešnú bezpečnosť

Prípad ukazuje, že silné heslo ani disciplinovaná obsluha nepomôžu, ak slabinu do systému vloží sám výrobca. Dnes sa to týka operačných systémov, aktualizácií, čipov, sieťových prvkov aj kryptografických knižníc.

Preto sa pri kritickej infraštruktúre zdôrazňuje otvorený a nezávisle overiteľný kód, audity a overené šifrovacie štandardy. Zákazníci Crypto AG si túto kontrolu urobiť nemohli, lebo algoritmy boli tajné a výrobca im klamal o tom, komu patrí.

Zdroje