Americká armáda a spravodajské služby vyše dvoch desaťročí platili ľudí, ktorí mali „na diaľku vidieť“ tajné objekty. Americkí lekári v Guatemale úmyselne vystavili ľudí pohlavným chorobám. FBI poslala Martinovi Lutherovi Kingovi anonymný list, ktorý on a jeho okolie čítali ako nabádanie k samovražde. Nejde o internetové fámy: všetko potvrdili odtajnené spisy, vládne komisie alebo súdy.

Pri pravdivých konšpiráciách však platí dvojitá opatrnosť. To, že tajný program existoval, ešte neznamená, že fungoval. A autentický dokument sa dá prerozprávať tak, že tvrdí viac, než v ňom stojí.

Tento text prechádza siedmimi prípadmi, pri ktorých existuje pevná dokumentárna stopa. Pri každom oddeľuje, čo potvrdili archívy, vyšetrovania či súdy, a čo pridali neskoršie virálne verzie.

Prečo je to dôležité dnes

  • Dôkazom sprisahania nie je pocit, že niečo nesedí, ale zápisnice, interné memorandá, súdne zistenia a odtajnené analýzy.
  • Viaceré z týchto prípadov vyšli najavo až po desaťročiach, a to vďaka vyšetrovaniam, únikom a žiadostiam o odtajnenie.
  • Aj pravdivý dokument sa dá použiť na nepravdivý príbeh. Presné čítanie zdrojov je preto rovnako dôležité ako ich existencia.

Star Gate: jasnovidci na výplatnej listine, bez výsledkov

Výskum takzvaného remote viewingu, teda údajnej schopnosti opísať vzdialené miesto bez zmyslového kontaktu, začal v roku 1972 v Stanford Research Institute s peniazmi CIA. Podľa Federácie amerických vedcov (FAS) ho neskôr prevzala armáda a Obranná spravodajská agentúra (DIA) pod menami ako Grill Flame, Center Lane či Sun Streak. Za dve desaťročia stál približne 20 miliónov dolárov.

V roku 1995 prešiel program pod CIA, ktorá si objednala nezávislé hodnotenie. Správa American Institutes for Research z 29. septembra 1995 pripustila, že niektoré laboratórne výsledky boli štatisticky významné. Informácie od „pozorovateľov“ však boli podľa nej nekonzistentné, nepresné v detailoch a vyžadovali značný subjektívny výklad. Ani v jednom prípade podľa správy nepomohli viesť spravodajskú operáciu, a tak program skončil.

Potvrdené je teda, že štát za jasnovidcov platil. Nepotvrdené je, že jasnovidectvo fungovalo.

Guatemala: pokusy, ktoré komisia označila za neospravedlniteľné

V rokoch 1946 až 1948 vystavovali výskumníci americkej verejnej zdravotnej služby v Guatemale väzňov, vojakov a psychiatrických pacientov syfilisu, kvapavke a mäkkému vredu. Súhlas od nich nežiadali. Prezidentská komisia pre bioetiku v správe Ethically Impossible z roku 2011 napočítala 1 308 ľudí, ktorých pokusy úmyselne vystavili nákaze. Označila ich za „neospravedlniteľné porušenie základnej etiky“, a to aj podľa vtedajších meradiel samotných výskumníkov.

Papiere vedúceho lekára Johna Cutlera objavila v archíve historička Susan Reverbyová, ktorá prípad zverejnila v roku 2010. Originálne záznamy k pokusom dnes uchováva Národný archív USA v Atlante. Prezident Barack Obama, ministerka zahraničia Hillary Clintonová a ministerka zdravotníctva Kathleen Sebeliusová sa Guatemale ospravedlnili 1. októbra 2010.

Pinto memo: skutočný dokument, skreslený príbeh

Virálna verzia znie takto: Ford vedel, že Pinto pri náraze zozadu horí, a spočítal, že žaloby vyjdú lacnejšie ako oprava. Dokument Fordu z roku 1973, ktorý firma predložila federálnemu úradu pre bezpečnosť cestnej premávky (NHTSA), skutočne existuje. Úpravu za 11 dolárov na vozidlo pri 12,5 milióna áut a ľahkých nákladiakov vyčíslil na 137 miliónov dolárov. Prínos, teda 180 zabránených úmrtí, 180 ťažkých popálenín a 2 100 zhorených áut, ocenil na 49,5 milióna.

Memo sa však netýkalo len Pinta ani nárazov zozadu. Hodnotilo únik paliva pri prevrátení auta podľa navrhovanej federálnej normy pre všetky vozidlá na trhu a pracovalo s hodnotou ľudského života, ktorú predtým stanovila samotná NHTSA. Právnik Gary Schwartz preto v štúdii The Myth of the Ford Pinto Case z roku 1991 opísal populárny výklad ako mýtus. Problém s palivovou nádržou Pinta bol pritom skutočný: Ford v júni 1978 zvolal 1,5 milióna vozidiel Pinto a Mercury Bobcat.

Tonkinský záliv: druhý útok sa nestal

Torpédoborec USS Maddox sa 2. augusta 1964 v Tonkinskom zálive naozaj stretol so severovietnamskými člnmi. O dva dni neskôr hlásila posádka ďalší útok. Kongres 7. augusta schválil Tonkinskú rezolúciu, ktorá prezidentovi Lyndonovi Johnsonovi dovolila prijať „všetky nevyhnutné opatrenia“. V Senáte hlasovali proti len dvaja senátori.

Historik NSA Robert Hanyok v internej štúdii, ktorú agentúra neskôr odtajnila, napísal, že 4. augusta „žiadny útok nebol“. Z hlásení pre politikov podľa neho vypadlo takmer 90 % relevantných odpočutých správ. Zároveň však zdôraznil, že nešlo o sprisahanie s vyrobenými dôkazmi, ale o selektívne a chybné narábanie s informáciami.

COINTELPRO: FBI proti vlastným občanom

FBI dnes sama uvádza, že program COINTELPRO začala v roku 1956 proti Komunistickej strane USA a neskôr ho rozšírila na Ku-klux-klan, Socialistickú robotnícku stranu či Čierne pantery. Churchov výbor v roku 1976 opísal päť programov, ktoré mali skupiny „rozvracať“ a „neutralizovať“. Opísal ich ako sofistikovanú operáciu na spôsob svojvoľnej justície, ktorá mala ľuďom brániť vo využívaní slobody prejavu.

Verejnosť sa o programe dozvedela až po vlámaní do kancelárie FBI v meste Media v Pensylvánii 8. marca 1971. Ukradnuté dokumenty putovali novinárom a FBI programy 27. apríla 1971 oficiálne ukončila.

Martina Luthera Kinga FBI odpočúvala od októbra 1963, keď to povolil minister spravodlivosti Robert Kennedy. V novembri 1964 mu podľa Kingovho inštitútu Stanfordovej univerzity anonymne poslala kompromitujúcu nahrávku s listom, ktorý jeho spolupracovníci pochopili ako výzvu na samovraždu. Senátny výbor to zdokumentoval v tretej záverečnej správe.

Cukor: priemysel zaplatil prehľad štúdií

Podľa analýzy vedcov z Kalifornskej univerzity v San Franciscu, publikovanej v septembri 2016 v JAMA Internal Medicine, zaplatila Sugar Research Foundation vedcom z Harvardu prehľad literatúry o príčinach srdcových chorôb. V cenách roku 2016 išlo asi o 50 000 dolárov. Prehľad vyšiel v roku 1967 v New England Journal of Medicine.

Nadácia podľa interných dokumentov určila cieľ prehľadu, dodala články a čítala pracovné verzie. Prehľad označil za hlavných vinníkov tuk a cholesterol a zľahčil dôkazy proti cukru. Financovanie ani úlohu sponzora autori nezverejnili. Z dokumentov nevyplýva, že nasýtené tuky sú neškodné, len že priemysel ovplyvnil smer debaty.

Tabak: súd potvrdil desaťročia klamstiev

Tabakové firmy 4. januára 1954 uverejnili v 448 novinách „Úprimné vyhlásenie fajčiarom“ (A Frank Statement to Cigarette Smokers). Sľúbili v ňom podporu nezávislého výskumu vplyvu fajčenia na zdravie.

Federálna sudkyňa Gladys Kesslerová v roku 2006 v spore United States v. Philip Morris rozhodla, že firmy porušili zákon RICO prostredníctvom „dlhotrvajúceho nezákonného sprisahania s cieľom klamať americkú verejnosť“ o zdravotných účinkoch fajčenia. Vyhlásenie z roku 1954 označila za účinný krok v oblasti vzťahov s verejnosťou, ktorý mal upokojiť obavy verejnosti. Súd firmám nariadil zverejniť opravné vyhlásenia o škodlivosti a návykovosti cigariet.

Čo majú spoločné

Ani jeden z týchto prípadov neodhalilo spájanie náhodných bodov. Rozhodli laboratórne denníky, interné memorandá, odpočúvacie spisy, súdne zistenia a senátne vyšetrovania.

  • Potvrdené: existencia programov, pokusov a klamlivých kampaní, konkrétne čísla a zodpovedné inštitúcie.
  • Nepotvrdené alebo prehnané: že jasnovidectvo fungovalo, že Pinto memo bolo kalkuláciou žalôb za Pinto, či že Tonkinský incident bol od začiatku vymyslený.

Mocné inštitúcie niekedy systematicky klamali aj celé desaťročia. Pravda však vyšla najavo preto, že po nich zostali záznamy.

Ak prežívaš ťažké obdobie alebo myslíš na samovraždu, nonstop a bezplatne ti pomôže Linka dôvery Nezábudka na čísle 0800 800 566 alebo IPčko na čísle 0800 500 333 a v chate na ipcko.sk. V ohrození života volaj 112.

Zdroje