Vojna v Gaze je podľa newyorského Výboru na ochranu novinárov (CPJ) pre novinárov najsmrteľnejšia, odkedy organizácia v roku 1992 začala viesť záznamy. CPJ k 11. júnu 2026 eviduje 209 palestínskych novinárov a mediálnych pracovníkov, ktorých od 7. októbra 2023 zabila izraelská armáda v Gaze alebo ktorí zomreli v izraelskej väzbe. Najmenej 75 z nich podľa CPJ izraelské sily zabili cielene, ako odvetu za ich prácu.

Izraelská armáda úmyselné útoky na novinárov odmieta. Tvrdí, že na civilistov cielene neútočí a že niektorí ľudia vedení ako novinári boli v skutočnosti členmi ozbrojených skupín. CPJ v júni 2026 sám odstránil zo zoznamu 20 mien, z toho osem ľudí, ktorých Hamas alebo Palestínsky islamský džihád vo vlastných nekrológoch označili za bojovníkov.

Na otázku, či Izrael zabíja novinárov úmyselne, preto neexistuje jedna odpoveď. Sú prípady, keď armáda cielený útok priznala, prípady, ktoré nezávislé vyšetrovania označili za pravdepodobne úmyselné, a stovky úmrtí pri bombardovaní, pri ktorých sa úmysel preukázať nedá. Vyšetrovania izraelskej armády zatiaľ v žiadnom z prípadov opísaných nižšie neviedli k obžalobe.

Prečo na tom záleží

  • Izrael od októbra 2023 nepúšťa do Gazy zahraničných novinárov bez vojenského sprievodu. Spravodajstvo z územia preto takmer celé stojí na palestínskych reportéroch.
  • S každým zabitým reportérom sa zmenšuje možnosť nezávisle overiť tvrdenia oboch strán – izraelskej armády aj úradov pod kontrolou Hamasu.
  • Novinári sú podľa medzinárodného humanitárneho práva civilisti. Ochranu strácajú, len kým sa priamo zúčastňujú na bojoch.

Prečo sa čísla líšia

Organizácie používajú rozdielne definície a rôznu mieru overovania. Reportéri bez hraníc (RSF) k júlu 2026 uvádzajú viac než 220 novinárov zabitých izraelskou armádou v Gaze, z toho najmenej 70 podľa nich pre ich prácu. Medzinárodná federácia novinárov (IFJ) k 22. júnu 2026 počíta 240 palestínskych novinárov a mediálnych pracovníkov zabitých v Gaze. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk v máji 2026 uviedol, že jeho úrad overil zabitie „takmer 300 novinárov“ od októbra 2023.

CPJ v celom regióne eviduje 263 zabitých novinárov a mediálnych pracovníkov v Gaze, Izraeli, Libanone, Jemene a Iráne, vrátane vojny s Iránom, ktorá sa začala 28. februára 2026. Izrael podľa CPJ zabil 259 z nich; dvoch izraelských novinárov zabil Hamas.

Revíziu databázy CPJ ohlásil 25. júna 2026 po zverejnení nekrológov Hamasu a Islamského džihádu. Okrem ôsmich bojovníkov vyradil 12 mien z iných dôvodov. Výkonná riaditeľka Jodie Ginsbergová uviedla: „CPJ bez výhrad odsudzuje vydávanie bojovníkov za novinárov či mediálnych pracovníkov – alebo zneužívanie označenia ‚Press‘. Takéto konanie ohrozuje každého novinára, ktorý sa legitímne snaží informovať.“

Revízia vyvolala spor aj vo vnútri organizácie. Členka správnej rady Nika Soon-Shiongová podľa Arab News odišla s tým, že ide o „zradu kolegov v Gaze“. Predseda rady Jacob Weisberg odmietol, že by CPJ menil definíciu novinára. CPJ na svojom webe k 10. septembru 2026 stále uvádza, že revízia prebieha.

Pre porovnanie: podľa štúdie projektu Costs of War Brownovej univerzity z apríla 2025 zahynulo vo vojne v Gaze viac novinárov než v americkej občianskej vojne, oboch svetových vojnách, vo vojnách v Kórei, Vietname, bývalej Juhoslávii a v Afganistane dokopy.

Čo hovorí právo a čo tvrdí Izrael

Podľa pravidla 34 obyčajového humanitárneho práva, ako ho zdokumentoval Medzinárodný výbor Červeného kríža, musia byť civilní novinári v oblastiach konfliktu rešpektovaní a chránení, kým sa priamo nezúčastňujú na bojoch. Rovnaký princíp obsahuje článok 79 Dodatkového protokolu I k Ženevským dohovorom. Bezpečnostná rada OSN v rezolúcii 2222 z roku 2015 odsúdila útoky na novinárov v ozbrojených konfliktoch.

Práca pre médium blízke Hamasu či kritické spravodajstvo teda z človeka legitímny cieľ nerobí. Izrael tvrdí, že tieto pravidlá dodržiava a útočí na konkrétnych bojovníkov, nie na novinárov ako takých. Po útoku na nemocnicu Násir armáda vo vyhlásení uviedla, že „úmyselne neútočí na civilistov“ a robí všetko pre zmiernenie škôd. Hamas podľa nej zneužíva civilnú infraštruktúru ako štít.

Spor sa preto vedie o dôkazy v konkrétnych prípadoch. Tri z nich sú zdokumentované najpodrobnejšie.

Libanon 2023: tank a skupina označených novinárov

Dňa 13. októbra 2023 stálo sedem novinárov agentúr Reuters a AFP a televízie Al Jazeera na kopci pri obci Alma aš-Šaab v južnom Libanone, v prilbách a vestách s nápisom PRESS. Dve strely v rozostupe 37 sekúnd zabili kameramana agentúry Reuters Issama Abdalláha a zranili ďalších šesť ľudí. Fotografka AFP Christina Assiová prišla o nohu.

Vyšetrovanie agentúry Reuters z decembra 2023 určilo, že strieľala posádka izraelského tanku. Päť vyšetrovaní – OSN, AFP, Amnesty International, Human Rights Watch a Reuters – podľa správy CPJ ukázalo na izraelskú paľbu na jasne identifikovateľných novinárov; CPJ útok považuje za zámerný. Mierová misia UNIFIL konštatovala, že 40 minút pred útokom cez hranicu nepadla žiadna streľba. Human Rights Watch útok označila za „zjavne úmyselný“.

Izraelská armáda uviedla, že tankovou a delostreleckou paľbou reagovala na útok Hizballáhu a na podozrenie z preniknutia teroristov. Pre CPJ uviedla, že incident „preveruje“. Výsledky ani po roku nezverejnila.

Nemocnica Násir 2025: dvojitý úder

Dňa 25. augusta 2025 izraelská armáda zasiahla nemocnicu Násir v Chán Júnise. Podľa agentúry AP zomrelo 22 ľudí vrátane piatich novinárov aj záchranárov. Prvý úder zabil kameramana Reuters Hussama al-Masrího a ďalšieho človeka. Keď po vonkajšom schodisku pribehli novinári a záchranári, ďalší úder zabil 20 ľudí vrátane fotografky Mariam Abú Dakkovej, ktorá pracovala aj pre AP.

Premiér Benjamin Netanjahu útok nazval „tragickou nehodou“. Armáda uviedla, že cieľom bola kamera Hamasu sledujúca vojakov a že šiesti zabití boli napojení na Hamas; dôkazy nepredložila. Vyšetrovanie Reuters zistilo, že kamera patrila agentúre a al-Masrí ju na schodisku podľa Al Jazeery od mája použil najmenej 35-krát.

Náčelník generálneho štábu Ejal Zamir podľa The Times of Israel nariadil rozšíriť vyšetrovanie o proces schvaľovania útoku. Ani po roku však nikto nebol braný na zodpovednosť, napísala AP 25. augusta 2026. Armáda agentúre uviedla, že zistenia odovzdá vojenskej prokuratúre, ktorá rozhodne o trestnom stíhaní. Nemenovaný izraelský vojak AP povedal, že armáda nenašla dôkaz spájajúci kameru s Hamasom.

Anas al-Šaríf: cielený útok, ktorý armáda priznala

V noci 10. augusta 2025 izraelský úder zasiahol novinársky stan pri bráne nemocnice aš-Šifá v meste Gaza. Podľa Al Jazeery zahynulo šesť ľudí: jej reportéri Anas al-Šaríf a Muhammad Kurajka, kameramani Ibrahím Záhir a Muhammad Naufal a nezávislí novinári Mumin Aliwa a Muhammad al-Chálidí.

Izraelská armáda útok nepopierala. Tvrdila, že 28-ročný al-Šaríf viedol bunku Hamasu, pripravoval raketové útoky a že má „jednoznačný dôkaz“. Al Jazeera to odmietla a útok nazvala „premysleným útokom na slobodu tlače“. Osobitná spravodajkyňa OSN pre slobodu prejavu Irene Khanová už 31. júla 2025 varovala pred „opakovanými hrozbami a obvineniami“ armády voči nemu.

Khanová vtedy upozornila, že izraelské sily v Gaze už zabíjali novinárov na základe nepodložených obvinení z terorizmu. Prípad preto zostáva jadrom sporu: Izrael tvrdí, že zasiahol bojovníka s novinárskou identitou, organizácie na ochranu tlače hovoria o zabití reportéra na základe nepreukázaného obvinenia.

Staršie prípady a správa „Deadly Pattern“

Spory o zodpovednosť sa netýkajú len tejto vojny. Reportérku Al Jazeery s americkým a palestínskym občianstvom Šírín Abú Aklehovú zastrelili 11. mája 2022 počas izraelskej operácie v Dženíne na Západnom brehu; mala prilbu a vestu s nápisom PRESS. Armáda neskôr pripustila „vysokú pravdepodobnosť“, že ju náhodne zasiahol izraelský vojak. Trestné stíhanie nezačala.

CPJ v správe Deadly Pattern z mája 2023 zdokumentoval 20 novinárov zabitých izraelskou paľbou za 22 rokov, z toho 18 Palestínčanov. Nikto podľa organizácie nebol obvinený ani braný na zodpovednosť. Armáda CPJ odkázala, že „prikladá veľký význam zachovaniu slobody tlače a profesionálnej práci novinárov“.

Zahraniční novinári zostávajú za hranicou

Izrael od 7. októbra 2023 nepovoľuje zahraničným novinárom samostatný vstup do Gazy, len krátke cesty pod dohľadom armády. Združenie zahraničnej tlače (FPA) sa proti tomu súdi pred izraelským Najvyšším súdom. Vláda súdu v januári 2026 napísala, že vstup bez sprievodu by nemal byť povolený pre bezpečnostné riziká a pre pátranie po pozostatkoch posledného rukojemníka Rana Gviliho.

Súd rozhodnutie opakovane odkladal a štátu naposledy predĺžil lehotu do 19. mája 2026, uviedol The Jerusalem Post. CPJ, FPA, RSF a Zväz novinárov v Izraeli 13. apríla 2026 podali urgentný návrh s argumentom, že v Gaze už nie sú rukojemníci a platí prímerie. Podľa AP zákaz platil aj koncom augusta 2026.

Prímerie z októbra 2025 útoky podľa CPJ obmedzilo, ale nezastavilo. Dňa 6. septembra 2026 zranili úlomky z dronu novinára stanice Al-Mayadeen Aliho Džahdžúha pri tábore aš-Šáti. Armáda uviedla, že úder mieril na člena Islamského džihádu a že použila presnú muníciu.

Čo sa dá tvrdiť a čo nie

Dostupné dôkazy nepodporujú tvrdenie, že každý zabitý novinár bol obeťou centrálne riadenej kampane. Mnohí zahynuli pri úderoch, ktoré zabíjali aj ďalších civilistov, a pri niektorých menách sa preukázali väzby na ozbrojené skupiny. Rovnako však nemožno celý počet vysvetliť len nebezpečenstvom vojny: armáda v jednom prípade cielené zabitie priznala a v ďalších nezávislé vyšetrovania spochybnili jej vysvetlenia.

Kľúčové je, že izraelské vojenské vyšetrovania svoje závery zväčša nezverejňujú a zahraniční novinári nemôžu fakty overiť na mieste. Kým sa to nezmení, zostanú viaceré otázky bez odpovede.

Čo ďalej

  • Revízia CPJ: organizácia má zverejniť výsledky úplnej kontroly databázy; celkové čísla sa ešte môžu zmeniť.
  • Najvyšší súd Izraela: rozhodnutie o prístupe zahraničných novinárov do Gazy stále chýba.
  • Nemocnica Násir: vojenská prokuratúra má rozhodnúť, či začne trestné stíhanie. Armáda v auguste 2026 podľa AP začala trestné vyšetrovanie iných dvoch útokov v Gaze, pri ktorých zahynuli civilisti.
  • Medzinárodný trestný súd: RSF podali päť podnetov pre podozrenie z vojnových zločinov voči novinárom v Gaze.

Zdroje